Reč obrazov

Ján Čalovka, olej, Pod Sitnom
Ján Čalovka, rok 2000
Nikdy nebol čas zastaviť sa a hlbšie vnímať krásu krajiny v ktorej som vyrastal.
Nikdy nebol čas pozorovať rozkvitnuté kríky pod hájom, nádherne žltú farbu
kvitnúcej repky, alebo strieborne zelené polia ozimín na jar. Nikdy som nemal
čas počúvať šum červenožltého lístia dubov a bukov v neskorej jeseni ani
pozorovať ťažké mračná snehovej búrky ako sa valia ponad Sitno. Vždy som si
hovoril, raz príde ten čas.
Mojím životným poslaním sa stal dizajn, štyridsať rokov som dával výrobkom
tvar, bolo treba navrhnúť nové príbory, nové servírovacie súpravy pre svetové
výstavy v Bruseli, Montreale, Osake. Na moje návrhy dizajnu strojov čakali
konštruktéri ktorí strojom vdýchli život a ja som im dal tvar. Niekoľko rokov som
vnímal vôňu kože, tvary kopýt, eleganciu topánok, ale zastať na Veľkom Poli a
pol dňa obdivovať neopakovateľné tvaroslovie krajiny nádherný gobelín hôr
upletený z listnatých a ihličnatých stromov, počúvať ticho alebo skučanie vetra
na to som nemal čas. Možno aj krajina v tých rokoch zdala sa mi všedná málo
zaujímavá, lákali ma kontrasty, exotika. Bol som nadšený zasneženými horami
na Aljaš ke, letel som ponad ľadovými poliami Arktídy, obdivoval som hektáre piesku na španielskom pobreží, obdivoval som
terasové plantáže čajovníkov pri Kiote a ryžové polia pri Nagoy, díval som sa na majestátnu horu Fudži a umýval som si ruky vo
vodách jazera Hakone. V Rusku som sa nadchýnal brezovými lesmi a nekonečnými zasneženými pláňami. Z azúrovomodrého
mora pri Cypre vyrastali fantasticky tvarované skalnaté pylóny. Sú to nádherné scenérie, pôsobia exoticky tvarom i farbou ale pre
mňa boli bez duše, neoslovili ma, neboli to krajiny kde by som chcel žiť. Zatiaľ krajina v ktorej som vyrastal žila svojim večným
rytmom. Bolo treba vidieť, zostarnúť, snáď i zmúdrieť aby som objavil krajinu mojej mladosti jej nádhernú farebnosť, tvaroslovie a
skromnú krásu. Krása krajiny sa nedá vnímať spoza skiel auta, alebo vlaku Zrazu je tu jeseň, farebná, suchá, príjemne voňajúca
dozretým ovocím a zrazu je tu tá chvíľa, keď sa dá po krajine chodiť, vnímať, zastať, spomínať a maľovať. Nie je mojím cieľom byť
len pozorovateľom, nechcem automaticky preniesť videnie do obrazu. Chcem vytvoriť atmosféru ktorú ja v krajine v rôznych
časových a ročných obdobiach objavujem. Chcem, aby môj pohľad na krajinu pôsobil na vnímavého diváka upokojujúco. Mnohí z
návštevníkov výstavy nemajú čas chodiť po krajine a vyhľadať nádherné scenérie a vnímať tú atmosru premien, pretože ich
naháňajú objednávky, faktúry, úvery, úroky. Pretože ich naháňa reálny život.
Všetkých ktorí ma chápu, ktorí podobne vnímajú krajinu ako ja, chcel by som poprosiť, postojte pred každým obrazom. Chcel som
na tejto malej ploche zaznamenať tú neopakovateľnú chvíľu premeny krajiny, ako som ju ja videl ako som ju ja vnimal.
Ján Čalovka
Ján Čalovka
dizajn
dizajn